Veľká noc je za nami, tak si v krátkosti pripomeňme toto slávenie vo Farskom kostole.
Na Zelený štvrtok všetci kňazi slávili omšu posvätenia olejov (Misa chrismatis) v Trnave, kde si obnovili svoje kňazské sľuby. Pri večernej omši na Pamiatku Pánovej večere naposledy zazvonili zvony, ktoré až do vigílie nahradili drevené klepáče. Hlavný celebrant všetkých slávení, pán dekan Marek Jesenák, sa zameral na význam svätej omše, aká bola kedysi dôležitá aj dochvíľnosť. Je potrebné prežívať svätú omšu sústredene a zodpovedať si otázku, čo od svätej omše chceme. PO nej bola Sviatosť Oltárna prenesená k bočnému oltáru ako pripomenutie si prechodu Pána Ježiša do Getsemanskej záhrady.
Veľký piatok je jediný deň, kedy sa na svete nikdy neslávi svätá omša, lebo ju slávi Ježiš na kríži. Obrady veľkého piatku pozostávali z troch častí: Bohoslužba slova, Poklona sv. krížu a Obrad prijímania. Na úvod pán dekan a niektorí miništranti padli na tvár pred bohostánkom. V prvej časti sme sa započúvali do štvrtého spevu o Pánovom služobníkovi od proroka Izaiáša a zazneli pašie v podaní nášho spevokolu. Pán dekan sa v homílii zameral na význam kríža vo svojom živote, ako i my sami nesieme svoje kríže a snažíme sa nasledovať Ježiša Krista. Potom nasledovala poklona kríža, kedy počas intonovania vety: „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“ pán dekan postupne odhaľoval kríž, ktorého si potom uctil bozkom a na znak pokory si vyzliekol aj ornát. Potom si kríž uctili aj miništranti.
Biela sobota, čiže vigília Pánovho zmŕtvychvstania začala o 18.30. Celý deň bola možnosť navštíviť Boží hrob v kostoloch a zotrvať v adorácii. Vigília začala obradom svetla, kedy pán dekan posvätil oheň a zapálil paškál a nesúc ho po kostole trikrát zaspieval Kristus svetlo sveta. Ostatní si potom zapálili od paškála svoje sviece. Pán organista zaspieval veľkonočný chválospev. Potom nasledovali tri starozákonné čítania: O stvorení sveta, o obetovaní Izáka a prechod cez červené more. Po nich sa konečne rozozvučali zvony a zaznelo slávnostné glória. Nasledovala novozákonná epištola a evanjelium. Pán dekan hovoril o príbehu, kedy jeden človek cestoval do stredu sveta a keď sa to dozvedel, zistil, že už nie je cesta späť a nemá už žiadnu nádej. Avšak my máme nádej, pretože Ježiš Kristus porazil smrť a máme nádej na večný život. Potom pán dekan posvätil vodu a ponoril do nej paškál a my ostatní sme si obnovili krstné sľuby.
Na druhý deň poobede sa konali vešpery spojené s procesiou okolo kostola. Škoda, že i napriek peknému počasiu neprišlo viac ľudí. Treba poďakovať pánovi dekanovi za zvládnutie všetkých týchto namáhavých dní, pánu kostolníkovi a jeho tímu, čo boli viac v kostole ako doma, pánu orgnaistovi a spevokolu, miništrantom, ktorých bolo vždy hojne, všetkým, čo sa zapojili do výzdoby a svätej omše i mestskej polícii.
Fotogaléria
