Vedľa Farského kostola svätého Michala archanjela stojí Kaplnka sv. Anny. Jej gotické základy poukazujú na pôvod stavby v 14.-15. storočí, zatiaľ však nie je vylúčený ani starší – románsky pôvod. Písomne je kaplnka doložená až v roku 1559, keď ju vizitátor hlohovskej farnosti opisuje ako „sacellum pulchrum in cemeterio“ – „peknú kaplnku na cintoríne“ (rozprestierajúcom sa okolo farského kostola). V tomto období slúžila ako mestský karner. Jej múry spevňovali a zdobili gotické oporné piliere a pravdepodobne bola súčasťou pôvodného opevnenia farského kostola, ktoré bolo odstránené v prvej polovici 18. storočia. Jej súčasná podoba pochádza z roku 1748, keď gróf Juraj Erdődi, hlohovský zemepán, s manželkou Teréziou Esterházi dali starobylý karner prestavať na barokovú kaplnku. Gróf Erdődi bol veľkým ctiteľom sv. Anny a úctu k svätej matke Panny Márie sa snažil rozširovať. V roku 1776, (už po smrti grófa Erdődiho) vznikla v hlohovskej farnosti Kongregácia sv. Anny, prvý laický cirkevný spolok v Hlohovci, pričom kaplnka sa na niekoľko desaťročí stala jej hlavným duchovným stánkom.

Kaplnka sv. Anny má oktogonálny pôdorys s kupolovitou barokovou strechou. Na jej priečelí sa nachádza malá vežička a tympanón s aliančným erbom Juraja Erdődiho a jeho manželky. Interiér kaplnky je zaklenutý kupolovou klenbou s lunetami a jeho dominantu tvorí barokový oltár s ústredným obrazom svätej rodiny - Ježiša, jeho matky Márie, pestúna Jozefa a starých rodičov, Joachima a Anny. Priestor medzi obetným stolom a oltárnym obrazom slúžil v minulosti ako sakristia. Na západnej strane, nad vchodom, sa nachádza chór, na ktorý vedie točité schodište. Súčasťou výzdoby kaplnky sú i dva vzácne betlehemy z prvej polovice 20. storočia. Dnes Kaplnka sv. Anny patrí k vzácnym klenotom neskorobarokovej sakrálnej architektúry na Slovensku.