Jednou z najvýznamnejších historických pamiatok v Hlohovci je Farský kostol sv. Michala archanjela stojaci uprostred hlavného námestia, čím tvorí prirodzenú dominantu mesta.

Pôvod hlohovského farského chrámu siaha do druhej polovice 13. až začiatku 14. storočia, kedy na jeho mieste stál kostol nemeckej osady. Z tohto obdobia pochádza aj pôvodné patrocínium sv. Mikuláša, ktoré so sebou priniesli nemeckí kolonisti. (Podobne to bolo aj v Trnave či Prešove). Písomne sa kostol prvýkrát spomína až v rokoch 1332-1337, kedy tu pôsobil farár Jacobus de Golgous.

Koncom 14. až začiatkom 15. storočia bol farský chrám vďaka štedrej podpore zemepánskeho rodu Ilockých (maď. Újlaky) nákladne prestavaný v duchu francúzskej gotiky. Ucelene zachovanou gotickou časťou chrámu je presbytérium so štíhlymi lomenými oknami, krížovou klenbou a zachovanými prvkami pôvodného funkčného zariadenia (pastofórium, sedílie). Mimoriadnu umeleckú a historickú hodnotu má hlavný gotický vstupný portál s plastickým ostením, dekorom fiál, listov, s hlavou panovníka a erbom. V časoch husitských bojov, v 30. rokoch 15. storočia, bol kostol opevnený hradbovým múrom. Pôvodnú fortifikáciu odstránenú koncom 18. storočia dnes pripomínajú už len mohutné oporné piliere s kvádrovaním a so slepou gotickou kružbou na veži.

Reformácia, ktorá medzi hlohovskými mešťanmi mala prívržencov už od 30. rokov 16. storočia, sa v meste naplno presadila v 70. rokoch, kedy na jej stranu prešli i hlohovskí zemepáni – Turzovci. V tomto období sa farský kostol sv. Mikuláša dostal do rúk protestantov. Počas reformácie prešiel viacerými stavebnými úpravami. Najvýraznejšiou bola renesančná nadstavba veže do dnešnej výšky viac ako 45 metrov, ktorú dotoval gróf Stanislav Turzo.

Už v roku 1647 bol farský kostol opäť vo vlastníctve katolíckej cirkvi. V druhej polovici 17. storočia sa realizovala rozsiahla oprava vojnami poškodeného sakrálneho objektu zavŕšená jeho posvätením dňa 8. januára 1701. Vtedy sa zmenilo aj patrocínium hlohovského farského kostola, ktorý bol spolu s celou farnosťou zasvätený sv. Michalovi archanjelovi.

Z čias barokovej prestavby pochádza väčšina vnútorného vybavenia kostola - bočné oltáre s ústrednými plastikami a obrazmi a bohato vyrezávané lavice. Hodnotnou súčasťou interiérového vybavenia kostola je rokoková kazateľnica s reliéfnou výzdobou a plastikami evanjelistov. Zo staršieho zariadenia kostola (z čias reformácie) sa zachovala len renesančná krstiteľnica z roku 1563 zdobená reliéfnym rastlinným dekorom a vrcholovou plastikou baránka. Dominantou presbytéria kostola sa koncom 17. storočia stal barokový oltár s plastikami sv. Michala, Gabriela a Rafaela, archanjelov. Tento oltár bol v rokoch 1910 až 1928 nahradený súčasným, neogotickým oltárom z dielne hlohovského rezbára Jozefa Seilnachta.

Súčasťou farského chrámu je starobylá kaplnka pristavaná k jeho severnému múru. Jej oltár tvorí pôvodný pútnický obraz Panny Márie Šaštínskej z 18. storočia. Kedysi bola súčasťou vybavenia bočnej kaplnky aj kópia milostivej sošky Panny Márie z Mariazellu, ktorú Hlohovčanom daroval uhorský kráľ Ľudovít II.

Farský kostol sv. Michala archanjela s Kaplnkou sv. Anny na námestí. (Foto: Jozef Urminský)

Kostol sv. Michala archanjela v Hlohovci. V popredí mohutná gotická veža s renesančnou nadstavbou z roku 1610. (Foto: Alexander Psica)

Farský kostol sv. Michala archanjela. Hlavný vchod s pôvodným gotickým portálom, do ktorého je vsadený mladší renesančný portál. Plastiky štyroch evanjelistov pochádzajú z obdobia baroka. (Foto: František Kadlečík)

Hlavný oltár sv. Michala archanjela pochádza z rokov 1910-1928 z rezbárskej dielne hlohovského majstra nemeckého pôvodu Jozefa Seilnachta. Súčasťou neogotickej vežovitej oltárnej architektúry je ústredná plastika sv. Michala doprevádzaná z oboch strán sochami anjelov – svetlonosov. V strednej časti oltára sa vľavo od bohostánku nachádzajú plastiky sv. Cyrila, sv. Barbory, sv. Štefana kráľa, vpravo sv. Imricha, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Metoda. (Foto: František Kadlečík)

Fotografia hlavného oltára Kostola sv. Michala archanjela z roku 1932. Na mieste ústrednej sochy sv. Michala sa nachádza socha Panny Márie, ktorá sa na hlavný oltár prenáša počas mariánskych mesiacov (máj, október). (Repro: František Kadlečík)

Bočný oltár Ukrižovania Pána dal v roku 1772 vyhotoviť hlohovský mešťan Štefan Domkovič. Barokovo poňatá architektúra oltára znázorňuje typickú scénu Kalvárie - centrum tvorí kríž s ukrižovaným Pánom Ježišom, napravo od kríža je socha Bolestnej Panny Márie, naľavo socha svätého Jána, pod krížom kľačí Mária Magdaléna. V nadstavci oltára sa nachádza drevený vyrezávaný reliéf Trpiaceho Pána, ktorý po stranách dopĺňajú sochy sv. Štefana a Ladislava, uhorských kráľov. Menzu zdobí monogram Ježišovho mena JHS (Jesus hominum Salvator). V menšom tabernákule tohto oltára sa kedysi uchovávali ostatky Svätého Kríža. (Foto: František Kadlečík)

Bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie. Pre postavy Panny Márie a Pána Ježiša boli pred rokom 1780 vyhotovené pozlátená koruny vykladané farebnými kameňmi. Na pravo od Piety sa nachádza socha sv. Marty, naľavo sv. Heleny. V nadstavci barokového oltára sa nachádza reliéf s motívom Návštevy Panny Márie u sv. Alžbety. Po jeho pravej strane je umiestnená socha sv. Imricha, naľavo sv. Kazimíra. Menza oltára je zdobená monogramom mena Panny Márie. V tabernákule oltára sa podľa starších vizitácií uchovávali vzácne relikvie. (Foto: František Kadlečík)

Bočný oltár sv. Antona Paduánskeho s postrannými sochami sv. Petra z Alcantary vpravo a sv. Jána Kapistránskeho vľavo. Pod ústredným výjavom sv. Antona kľačiaceho pri malom dieťati Ježišovi sa nachádza malá sklenená vitrínka so sochou Pražského Jezuliatka. Na opačnej strane lode kostola sa nachádza oltár zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Ústrednú sochu sv. Jána Nepomuckého doprevádzajú sochy sv. Jozefa a sv. Jána Krstiteľa. V strednej časti oltára je v malej vitríne uložená socha Panny Márie Mariatalskej (z Mariánky). Tento oltár bol postavený v súvislosti so vznikom laickej Kongregácie sv. Anny v roku 1776, čo dokazuje skutočnosť, že je zasvätený práve tým svätcom, ktorých sviatky boli sviatkami kongregácie. (Foto: František Kadlečík)

Kaplnka a oltár Panny Márie Šaštínskej. Oltárny obraz je pôvodným pútnickým obrazom, s ktorým sa každý rok začiatkom mája putovalo do Šaštína podľa sľubu, ktorý Hlohovčania dali Panne Márii po ustúpení morovej epidémie v 18. storočí. (Foto: František Kadlečík)

Organ farského kostola. Najstarší organ bol postavený už začiatkom 18. storočia. Viackrát bol opravovaný a začiatkom 19. storočia nahradený novým. V roku 1933 bol z fundácie Jozefa Kučeru, hlohovského rodáka a bratislavského kanonika, chórus rozšírený a opatrený súčasným organom. Za ním sa nachádza priestor na mechy, ktorými sa vháňal vzduch do píšťal organa. (Foto: František Kadlečík)

Základné informácie

  • Farské oznamy +

    17.6.2018 - 24.6.2018

    Zobraziť Archív
  • Sväté omše +

    Farský kostol sv. Michala

    Pondelok - Sobota: 6:30 a 16:45

    Nedeľa: 7:00, 9:00, 10:30 a 16:45

    Zisti viac
  • Spovedanie +

    Pondelok - Sobota

    Počas sv. omše

    Nedeľa

    Nespovedáme

    V prvopiatkovom týždni spovedáme vo štvrtok a piatok už od 15:30 a vo filiálnom kostole v Koplotovciach od 17:00 do sv. omše.

  • 1